História obce

Obec Suchá Hora vznikla počas valašskej kolonizácie. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1566. Spomína sa v daňových súpisoch pod menom Zucha ako novozaložená poddanská osada pána Thurzu. Patrila Oravskému panstvu. Jej názov bol spočiatku vo viacerých podobách. A. Kavuljak spomína, že v roku 1586 Platthyovci protestovali proti tomu, že F. Thurzo asi pred 25 rokmi (1561) založil dedinu Ztarahora údajne na území ich čimhovského majetku. Ďalšími názvami boli Suchahora (1593), Sucha hora (1598), Zucha hora (1604), Zucha Hora (1607) a Szucha Hora (1614). Dnešný názov Suchá Hora sa ustálil koncom 17. stor.

Z histórie obce je zaujímavosťou, že v r. 1920-24 a počas niekoľkých mesiacov v roku 1939 patrila Poľsku. Po vzniku Československa 28. októbra 1918 ešte neboli určené presné hranice, lebo okolité štáty si robili nárok na časti niektorých okrajových regiónov Slovenska, medzi ktoré patrila aj Orava. Na spornom území sa mal 24. júla 1920 uskutočniť plebiscit. Tento plebiscit však bol zrušený a o hraniciach s Poľskom sa rozhodlo 10. júla 1920 na konferencii veľvyslancov v belgickom meste Spa. Suchá Hora spolu so susednou Hladovkou patrili medzi 15 obcí z Oravy a 13 obcí zo Spiša, ktoré boli pričlenené k Poľsku namiesto časti Tešínska, o ktorom sa vtedy takisto rokovalo a bolo začlenené k vtedajšiemu Československu. Rozhraničovacia komisia potom navrhla, aby sa oravská obec Nižná Lipnica, ktorá bola rozdelená na dve časti celá pripojila k Poľsku výmenou za Suchú Horu a Hladovku. Konferencia veľvyslancov si návrh osvojila 25. mája 1921, ale jej rozhodnutie sa vykonalo až v roku 1924, keď sa 12. marca vyriešila otázka Javoriny na Spiši.

Zmeny hraníc sa uskutočnili aj v roku 1938 po mníchovskom diktáte (30. septembra 1938) a viedenskej arbitráži (2. novembra 1938). Československo bolo v októbri 1938 donútené odstúpiť Poľsku 7 obcí, medzi ktorými boli Suchá Hora a Hladovka na Orave, Skalité, Svrčinovec a Čierne na Kysuciach a Javorina a Lesnica na Spiši. No po napadnutí Poľska Nemeckom (1. septembra 1939) boli spomínané obce opäť pripojené k Slovensku.

V minulosti viedla do Suchej Hory železnica z Kraľovian a Trstenej, ktorá pokračovala do Nového Targu v Poľsku. Pôvodná železničná trať na Orave bola vybudovaná v 90-tych rokoch 19. stor. Jej posledný traťový úsek Tvrdošín – Suchá Hora bol odovzdaný do prevádzky 21. decembra 1899 a v roku 1904 bola predĺžená do Poľska. Železnica viedla 2 km severne od obce, pretože aj keď pôvodne mala viesť hneď poza dedinu, ľudia jej výstavbu nechceli povoliť, lebo sa báli, že im podpáli dedinu a preto ju postavili tak ďaleko od obce. V budove bývalej železničnej stanice sídlil v období od 1. decembra 1918 do 30. júna 1948 Železničný colný úrad. V roku 1971 bola hlavne pre nevyhovujúci technický stav trate premávka na trati Trstená - Suchá Hora zrušená. V najbližších rokoch by na jej mieste mala byť vybudovaná cyklotrasa, ktorá je súčasťou plánovanej cyklotrasy okolo Tatier.

V obci fungoval cestný hraničný priechod do Poľska Suchá Hora - Chochołów. Jeho fungovanie bolo ovplyvňované politickými pomermi. Po II. svetovej vojne bol otvorený 17. júla 1956 a najskôr slúžil len pre československých občanov Od 1. júna 1961 začal slúžiť aj obyvateľom Poľska. V rokoch 1965-81 slúžil iba obyvateľom bývalých socialistických krajín. Po politických udalostiach v Poľsku v roku 1981 bol zatvorený. Znovuotvorený bol 1. mája 1991 v rámci malého pohraničného styku medzi vtedajším Česko-slovenskom a Poľskom. Od 1. augusta 1996 bol otvorený nepretržite a začal slúžiť občanom všetkých krajín sveta. Po vstupe Slovenska do Schengenského priestoru (21. decembra 2007) boli hraničné kontroly úplne zrušené a hranica prestala byť politickou bariérou.

Autor textu